Moderní ľudia vďačia za svoje priateľstvo s mačkami starým Egypťanom. Nakoniec ich prišli milovať ako milované domáce zvieratá a ctiť ich ako posvätné zvieratá.
Deväť životov
Známy mýtus, že mačky majú deväť životov, sa začal v starovekom Egypte. Pôvod tohto mýtu sa pripisuje svižnej povahe mačiek a ich schopnosti dopadnúť na nohy bez ujmy z výšky a pádu.
Mačka bohyňa
Bohyňa mačiek bola obľúbeným staroegyptským božstvom. Volala sa Bastet a bola zobrazovaná ako žena s hlavou domácej mačky. Oslavovali ju živé festivaly v jej chráme v meste Bubastis južne od Káhiry. V skutočnosti bol jej festival jedným z najpopulárnejších v egyptskom kalendári. Mačky, ktoré zomreli, boli prevezené do Bubastisu, aby boli zabalzamované a pochované v posvätných schránkach. Tisíce ľudí boli v tomto mieste pochované v katakombách, čiastočne kvôli prenášaniu správ svojich majiteľov k bohom. Bastet bol tak uctievaný, že jej dokonca faraóni postavili svätyne.
Chytanie myší na večnosť
V starovekom Egypte boli mumifikovaní ľudia pohrúžení do vecí, ktoré by v budúcom živote potrebovali, ako napríklad jedlo. Výnimkou zjavne neboli ani mačky. Mumifikované myši sa našli spolu s mumifikovanými mačkami a poskytujú tak jedlo i zábavu pre posmrtný život.
Dobývanie hrozieb, skutočných aj mýtických
Mačky lovili hlodavce, ktoré ohrozovali zrno staroegyptských obyvateľov, aj ich ďalších úhlavných nepriateľov: hady. Ako možno čakáte, starí Egypťania sa báli smrteľného potenciálu hadov. Tento strach sa odrazil v ich mytológii. Ogdoadovia boli štyri ženské stelesnenia elementárneho chaosu, ktoré predstavovali hady. Jedna z nich, Apophis, mohla vyvolať apokalypsu pomocou prepadnutia slnka, na ktoré každú noc čakala. Aj keď Apophisa nebolo možné zabiť, hrobky faraónov často zobrazovali scény mocného boha slnka Ra, ktorý ho rozsekal na kúsky v podobe mačky.
