Vedomie seba samého je všeobecne definované ako schopnosť rozpoznať vlastnú individualitu a jedinečné vlastnosti. Merať, či majú psy tieto vedomosti, je náročné, pretože sa často zakladá na tradičných testoch sebauvedomenia. Použitím iných meraní je však možné zistiť, že psy sú si vedomé.
Úvahy
Niektorí vedci tvrdia, že psy si nie sú vedomé, pretože zlyhávajú v zrkadlovom teste. Na rozdiel od ľudí a vybranej skupiny zvierat si psy zrejme neuvedomujú, kedy je obraz v zrkadle ich.
Pes by si možno ani nevšimol jeho odraz. Naopak, podľa Psychology Today by mohol štekať na zrkadlo, labiť oň alebo sa pokúsiť hrať s odrazom, pretože verí, že je to ďalší pes. Niektorí vedci sa domnievajú, že toto správanie naznačuje nedostatok sebauvedomenia.
História
Gordon G. Gallup mladší, psychológ, vyvinul zrkadlový test v roku 1970. Test slúžil na zistenie, či šimpanzy dokážu rozpoznať samého seba a zmeny vzhľadu. Odvtedy zostal štandardným testom sebauvedomenia. Podľa NPR News vedci v priebehu času použili test na psoch a iných zvieratách.
V pôvodnom Gallupovom experimente dostali šimpanzy zrkadlá, aby sa mohli pozrieť na seba. Vedci potom namaľovali nad obočie a nad ucho červenú značku bez zápachu. Pri ďalšom pohľade do zrkadla sa šimpanzy dotýkali značiek, akoby sa im snažili porozumieť. Inými slovami, šimpanzy spoznali, že odraz je ich a že niečo je iné.
Slony a delfíny patria medzi ďalšie tvory, ktoré podstúpili a absolvovali zrkadlový test, uvádza NPR News. Zrkadlový test sa tiež používa ako základ pre meranie toho, kedy ľudské deti dosiahnu sebauvedomenie, jeden z míľnikov psychologického vývoja.
Len pre psov
Kritici tvrdia, že zrkadlový test nie je vhodný pre psov. Zoberme si napríklad Marca Bekoffa, ktorý vyvinul test sebauvedomenia špeciálne pre špičáky.
Emeritný profesor na univerzite v Colorade Bekoff na experiment použil svojho vtedajšieho psa Jethra. Počas experimentu sa zdalo, že Jethro preukázal, že dokáže identifikovať, či on alebo iný pes zdvihli nohu v určitej oblasti. Jethro neprejavil veľký záujem o svoju vlastnú ručnú prácu. Ale on čuchal a oveľa dlhšie vyšetroval, kde sa iné psy podpísali. To naznačovalo, že Jethro vedel, čo je jeho.
Stupne vedomia
Bekoff odmieta predstavu, že psy nemajú zmysel pre seba. Namiesto toho tvrdí, že u psov existujú určité stupne sebauvedomenia. Psy napríklad chápu, že sú schopné robiť veci so svojím telom, napríklad behať a skákať. Pes môže tiež vedieť, či je konkrétna hračka jeho. Bekoff používa na opísanie tohto typu sebauvedomenia u psov výrazy „bane“ a „telo“.
Na záver Bekoff poznamenáva, že na preskúmanie problému sebauvedomenia u psov je potrebné ďalšie štúdium - a ďalšie testy. Jeho ďalší výskum zistil, že zvieratá prežívajú širokú škálu emócií vrátane radosti, smútku a lásky.
